Pohár sa nebezpečne naklonil a pena sa dotkla okraja ako som ho zadržal. Odpil som si, cítil sa lepšie, ale nebolo to nič moc. Neustála prázdnota, všade kde som sa pozrel. Párik milencov v kúte podniku sa tváril prehnane zamilovane... Odpočítavanie do ich rozchodu sa blížilo.

 

Svet šiel do ... na plné gule a ja som tam len sedel a popíjal pivo. Sám, mal ľahkú konverzáciu o ničom s barmankou a cítil sa dobre, ako únava unikala z môjho tela. Jediné na čo myslím je hudba od Acceptu a nič ma nezaujíma. Osud ma má znova na šnúrkach a miesto toho aby som ja tvaroval jeho a on mňa, nerobím nič. Všetko mi pripadá ako strata času a tak ho zabíjam profesionálne.

 

Zajtra budem tlačiť a kopnem do vrtule... Treba uviesť udalosti do pohybu, prijať výzvu a prestať riešiť hlúposti. Nič nesiliť a žiť bez vecí ktoré by som mal ľutovať...

 

Áno, mám dobré dôvody a prevažne praktické... Ale neviem ako dlho to takto môže trvať bez toho aby som sa nescvokol.

 

Nebaví ma sedieť na nete.

 

Nebaví ma tancovať na discotékach.

 

Zabíjam čas videohrami, hudbou a filmami.

 

A pritom mám ako plány, tak aj ciele. Napísať 1000 slov denne, alebo spraviť obraz denne sa nedá naraz... Budem to musieť skombinovať. Nastaviť budíky, potlačiť plány... Dva týždne choroby mi dali čas na premýšľanie.

 

Je čas kopnúť do vrtule, zajtra si spíšem a tlačím plány. Týmto vás prosím o dostatočné podporovanie mojich aktivít nepríjemným a nepriateľským správaním voči mojej osobe, ak nedodržím čo som si stanovil. Za výpomoc budem vďačný.

 

dogyno

Prístupov 2561

Kvalita článku