Dve dvadsaťpať,

nemôžem spať.

Stávam sa štatistikou.

Pred písomkou s matikou.

 

Chcem žiť,

jesť, dýchať, piť!

Stále bližšie k jadru,

staviam sa do radu.

 

Svetlo z obchodu,

vo fľašiach majú vodu.

Svetlom cez vodu a na chodník.

Na cestu pribitý koník.

 

Docválal pred tým ako začal závodiť.

Spoločnosť sa rozhodla ho zahodiť.

Šialené stáva sa reálnym,

a stále som menej normálnym.

 

Je to ako kniha ktorú nechcete čítať.

A predsa ju nemôžete len tak nechať.

Preskočiť kapitolu v strede a pozrieť na koniec.

V kresťanskej krajine kde počuť zvoniec.

 

Bez pamäte na mená a dátumy.

Pozerám do tváre mátohy.

Som príšerou, tým koňom, alebo len okoloidúci?

V hlave mi hniezdia votrelci...

 

Tak ako aj tým dvom.

Príde zlom.

V meste som len tvor.

Na festivale potvor.

 

Krivdím vám a krivdím sebe.

Úprimný len k tebe.

V pojme bez času s bytosťou,

medzi minulosťou a budúcnosťou.

 

Keď nie sú otázky a nie sú viny.

Kedy je len reč a sú len činy.

Prístupov 4662

Kvalita článku