Som mazač spomienok.

K mojej práci netreba veľa.

Stačí mop, vysavač, kefa...

A niekoho bývalý byt.

 

Staré fotky, rodiny, lásky,

obrázky hrdinov,

alebo krásky,

lístky z futbalu, alebo koncertu.

 

Napravím stoličku,

čo sám som s jednou zlomil.

Zmyjem zo stola zaschnutý čaj.

A drhnem z plexiskla čerň.

 

Tu kedysi niekto žil.

Tam som býval aj ja.

Mám 21 a robím miesto druhým.

Stratená generácia vo víre vekov.

 

Keď váš úspech zoberú

a dajú iným,

čeluste veku začnú sa zatvárať,

a jediné čo môžete, je sa pozerať.

 

Svet zastáva...

Nie a nie sa pohnúť,

ako škvrna od medu

na koberci pod posteľou.

 

Ethernetový kábel,

zmotaný v zásuvke,

zodratý z izolácie neschopným idiotom

a všade lepiaca páska.

 

Ja skončím a prídu ďalší...

Po nich znova

a potom ešte,

nakoniec padnem bez dychu.

 

Bez spomienok,

bez úsmevu,

bez potešenia,

vymazaný.

Prístupov 2807

Kvalita článku