blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG dogyno
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
A aby vám náhodou niečo neušlo: http://www.facebook.com/pages/dogyno-aka-Simon-Kravar-a-jeho-poviedky-basne-a-ine-vymysly/324542606785
dogyno



Hviezdna noc
pridal dogyno 18.9. 2013 o 10:15

Za oknom bola tma. V meste práve zhasli všetky plynové lampy a len v jeho izbe sa mihotalo svetlo lampáša. Písal na papier guľôčkovým perom. V skutku vynález modernej doby. Zavrel ho a opatrne položil jeho keramickú formu na stôl. Nevedel ani ako v skutočnosti to pero funguje, bolo to jeho prvé a bolo príliš drahé na to aby sa prinútil ho rozobrať.

 

K tomu to ešte aj bol dar od jeho sľúbenice. Bol to už mesiac čo mal Marianu pred očami. Každý deň, každú noc, večer a aj ráno. Jej čierne vlasy, bledú pokožku a modré oči. Ako sa bezvládne hompáľajú na vetve stromu v jej záhrade. Mala na sebe tie biele šaty čo jej daroval pri návrate z vojny a biely korzet po babke. Presne to čo mala na sebe dňa keď sa prvý krát milovali. Pod jej nohami ležala na zemi stolička. Ako k nej pribehol a v márnom pokuse o záchranu ju inštinktívne zdrapil... Sa jej vyhodila sánka, zaklonila hlava a jej mŕtvola sa mu zosunula k nohám... Nechávajúc len človeka a slučku v úplnom šoku.

 

Dnes bol znova nov, znova ani mráčka a iba hviezdy svietili nad dosahom ľudí. Andrej vytiahol zo zásuvky revolver francúzskej výroby. Zhasol lampáš a priložil si ho ku kolenu. Túžil cítiť bolesť. Mariana nenechala za sebou žiadny odkaz. Jej posledný dopis bol iba o tom, že kedy ju má prísť navštíviť... Od kňaza sa pred tým ako ju odmietol pochovať dozvedel, že trpela zvláštnymi depresiami od kedy jej museli domov volať lekára. Lekár Andrejovi potom povedal všetko o potrate. Ten sa udial deň po tom ako odoslala list.

 

Andrejova ruka sa ani nepohla. Studená hlaveň čiernej pištole sa mu opierala o koleno. Chvíľu uvažoval o tom ako by to mal spraviť. Chladne a bez toho aby vôbec uvažoval ako sa danému aktu vyhnúť. Položil zbraň ešte na chvíľu na stôl.

 

Stiahol si obrúčku a nasadil ju na hlaveň revolveru. Poeticko-melodramatické a predsa bez slova. Ak ju má ešte niekedy stretnúť, mal by ísť do pekla. Trpieť sa neoplatí aj keď teraz po inom netúžil... Ešte by to zhodili na poruchu zbrane. Je iba jediný spôsob ako na to.

 

Priložil si hlaveň na koreň nosa a potichu povedal sám pre seba: „Pane Bože, stoj pri mne.“ Dorovnal mieridlá podľa svojho nosa. Potiahol spúšť. Vymaľoval so svojím mozgom steny a zobudil susedov.

 



Prístupov 4186
Kvalita článku
(40%) hlasov 3

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Kronika Zla I. - Elfovia sú Zlo
[ 16.1.2016] (príspevkov 1)
Salia de Fleur, časť I.
[ 12.8.2015] (príspevkov 4)
Warhammer 40 000: Rogue Trader – Kapitán...
[ 10.8.2015] (príspevkov 0)
Prvý slovenský Bojový Manuál
[ 29.4.2015] (príspevkov 5)
Dogynove základné info o zbraniach, časť...
[ 11.2.2015] (príspevkov 10)
Mortalita
[ 30.7.2014] (príspevkov 1)
Pláž
[ 12.1.2014] (príspevkov 3)
Bosými nohami
[ 10.11.2013] (príspevkov 6)
Hviezdna noc
[ 18.9.2013] (príspevkov 1)