blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG dogyno
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
dogyno



Bosými nohami
pridal dogyno 10.11. 2013 o 11:48

Bola nádherná, no studená noc. Celý večer padal jemný sneh a až teraz sa mračná rozostúpili a mesiac začal osvetľovať čistinky a cesty. Dievča kráčalo bosými nohami cez mrazivý sneh. Jednotlivé kryštáliky sa jej zabodávali do nôh ako keby kráčala po koberci z ihiel. Jediné čo jej okrem nadávok krúžilo v hlave bolo, že ako mohla byť taká hlúpa a v neskorej jeseni na boso ujsť z domu do lesa.

 

Dych sa jej zhmotňoval pred očami a vietor jej omotával vlasy a šaty okolo tela. So založenými rukami kráčala najkratšou cestou domov. Vedela, že dostane od mamy po hube. Ako aj to, že sa za pár dní znova pohádajú. Ale bolo to lepšie ako zmrznúť na smrť v lese. Nezniesla predstavu toho ako jej nevládne telo trhajú na kusy divé zvieratá a mráz jej začal zaliezať ešte viac pod nechty.

 

Vyšla na čistinku a uvidela pred sebou medzi stromami svetlá. Cestu poznala a nemohla byť ešte pri dedine. Na chvíľu zastala. Pocit v žalúdku mala ako pred zvracaním. Zima však bola neodbytná a tak si dýchla teplý vzduch do rúk. Po chrbte jej začal stekať pot, ktorý zmaril jej úsilie sa nepremočiť a neprechladnúť.

 

Potrebovala ešte niekoľko nádychov aby nabrala odvahu a presvedčila sa, že iba zle určila čas a vidí pomedzi stromy svetlá domova. Ukladala nohy opatrne jednu pred druhú aby sa nepotkla o kamene, ktoré vykúkali z jemného snehu. No neprišla však ani do polovice čistinky, keď si uvedomila, že tie svetlá sa hýbu.

 

Neboli už len pred ňou, ale aj v pravo, aj vľavo a zdalo sa jej, že kútikom oka občas zahliadla ako sa spomedzi stromov vynárajú ďalšie. Rukami si pevne objala svoje lakte a snažila sa potlačiť nutkanie otočiť sa. Nevydržala to však a obzrela sa. Boli aj tam.

 

Približovali sa.

 

Mala chuť vykríknuť.

 

No v tom jej niekto položil ruku na plece. Z jej hrdla sa vydralo však iba zhíknutie. Strhla sa a zahnala rukou. Tú jej však schmatla iná, väčšia a mocnejšia. Nevidela mužovi do tváre a jeho stisk bol taký pevný, že mala pocit, že sa jej ruka každú chvíľu zlomí.

 

Nadýchla sa, že ide vykríknuť, no v zápätí mala na ústach jeho druhú ruku. Cítila ako sa jej tela zmocňuje panika. Zreničky sa jej rozšírili a pohľad jej zmeravel na symbole červeného vtáka vyšitého na habite muža ktorú ju držal. Cítila jeho po syre páchnuci dych a v tom ju pohltila temnota.

 

Niečo jej prehodili cez hlavu, no nepúšťali ju. Cítila ako prešla z rúk do rúk. A ako ju vedú lesom. Nohy sa jej otĺkali o kamene a driapali o popadané drevo. Vo vreci sa jej zle dýchalo a po chvíľke pochodu už nepočula nič iba svoj dych a pulz vlastného srdca, ktoré bilo ako o preteky. V hlave jej vírili myšlienky na smrť, na boha a ešte horšie na to všetko čo s ňou budú pred tým robiť...

 

Kričať nemalo cenu, v lese by ju aj tak nikto nepočul a aj tak by proti nim sám toho moc nezmohol.

 

Naraz zastali. Začali z nej strhávať oblečenie a vyzliekať ju donaha. A to jej ani ten prekliaty sakel nedali dole z hlavy. Cítila sa hrozne a už nedokázala dlhšie premáhať slzy.

 

V momente ako sa jej prvá slza skotúľala na kútik pier, pocítila šklbnutie, ktoré jej až trhlo hlavou a znovu uvidela svet okolo seba. Značne rozmazaný cez slzy.

 

Počula hlas muža. Pýtal sa, či urobí ako jej povie. Prikývla.

 

Mala vystúpiť na drevené pódium a kráčať k vatre, ktorá za ním horela...

 

Prikývla, zdvihla pohľad pomaly kráčala.

 

Na pódiu už stál ten s vtáčikom na habite. Počula ho hovoriť: „Volám ťa R'lyen! Príď, zober si to to telo, ktoré ti tu dávame. A vráť nám tú ktorú chceme, Abigail, náš nástroj pomsty a jej právoplatný nárok na nový život!“ Museli ju prekliať, nedokázala prestať pozerať do ohňa, nedokázala prestať kráčať k vatre. Počula však, ako pokračuje: „Čas sa naplnil. Bratia kto bude prvý... Áno, náš mladý brat v čiernej kapucni, konaj svoju povinnosť.“

 

Niekto jej skrížil cestu k ohňu a zaboril jej striebornú dýku do brucha.

 

Nechal ju tam a cítila ako sa rúti k zemi. Však jej vnímanie prešlo až pod zem. Tam videla ako sama leží v strede čistinky kde bola ešte pred chvíľou vatra, ktorá ju tak lákala... Namiesto toho, namiesto stromov, všade bol dym, ako keď sfúknete sviecu a stúpa k oblohe. Pred ňou stála postava dievčaťa s čiernymi vlasmi a prepadnutými očami.

 

„Ja som Abigail... a ty sa už netráp.“ Povedal duch. Uchopil rukoväť dýky a vytiahol ju. Utrel krv do svojich šedastých prstov a potrel si s ňou pery. Dievča si chytilo deravý bok, no tok krvi sa nespomaľoval. Duch pokračoval pomaly k nej a hovoril: „Tak ako teba zabila dýka, ja zoberiem tvoje telo a spravím z neho nástroj pomsty.“

 

Duch Abigail strčil studené prsty do horúcej rany po dýke a dievča zostalo úplne samo. Pohltené v temnote duše, ktorá ovládla jej mladé telo.

 



Prístupov 12161
Kvalita článku
(60%) hlasov 2

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Ako vyhrať LARP
[ 6.3.2018] (príspevkov 0)
Kronika Zla I. - Elfovia sú Zlo
[ 16.1.2016] (príspevkov 1)
Salia de Fleur, časť I.
[ 12.8.2015] (príspevkov 4)
Warhammer 40 000: Rogue Trader – Kapitán...
[ 10.8.2015] (príspevkov 0)
Prvý slovenský Bojový Manuál
[ 29.4.2015] (príspevkov 5)
Dogynove základné info o zbraniach, časť...
[ 11.2.2015] (príspevkov 10)
Mortalita
[ 30.7.2014] (príspevkov 1)
Pláž
[ 12.1.2014] (príspevkov 3)
Bosými nohami
[ 10.11.2013] (príspevkov 6)