3. cast
Klopanie bolo starostlive, bolo poznat, ze sa jedna o doktora. Nieco
som zamumlal, aby vedel ci som sa uz prebral. Brondzova, mierne
skorodovana klucka na starych dverach sa pomaly otacala. Zamok cvakol a
dvere sa lahko otvorili. Do vnutra vosiel liecitel z Adepta Munitoria v
cervenom ruchu, z ktoreho mu okrem jeho ruk, v ktorych mal akysi
balicek vytrcali aj mnohe mechanicke, kazda s inym lekarenskym
nastrojom. Na jednom z mechanickych ramien mal zlate kadidlo, z ktoreho
sa sirila omamna aroma.
Ako zavrel za sebou dvere, rozsvietilo sa v uzkej a zastaralej
osetrovni svetlo. Postupne sa odhalovali pristroje s vrazednym
vzhladom. Liecitel ku mne pristupil a mechanickym hlasom vychadzajucim
z jeho upraveneho hlasoveho ustrojenstva: "Ako sa citite?" "Citim sa
byt oslabeny a jedine co si zo vcera pamatam su cervy ryjuce sa zhnitym
masom." odvetil som, pri com som nedokazal uverit vlastnej odpovedi. No
konstatovanie liecitela ma prekvapilo este viac: "Po utoku
prisluhovacov chaosackeho temneho boha Nurgleho je to bezne, pichnem
vam nejake povzbudzovadlo na zahnanie tej slabosti, ale teraz uz spite,
pretoze rano mate svoje prve cvicenie."
Liecitel nadomnou zlozil este jednu tichu modlidbu na ochranu proti
demonickej nakaze a potichucku ako myska odisiel. Dvere sa zavreli a
svetlo sa zhaslo, jedina vec co som zase vydel bol len kraj postele s
cisarskou orlicou. Tak som zavrel oci a spal som tvrdym a zdravym
spankom.
KLOPKANIE, klopkanie, klopkanie... po piatich minutach som to uz
nevydrzal a odlepil som oci od seba. Ale hned som sa aj ukludnil, ked
som pred sebou zbadal Chlapa ako horu v porucickej uniforme. Ked
zaregistroval, ze som sa prebudil, zastal. Vytiahol z vrecka co mal
priviazane na posve meca ten maly balicek co mal liecitel predtym v
rukach.
Najskor z neho vytiahol z neho moj datapad a nasledne prehral vsetky
moje zaznamy. Ked som zapocul Ladin hlas, prebral som sa do reality.
"Pane! Co je s nou?" Plukovnik na mna uprel prekvapeny pohlad a spytal
sa: "S kym?" Jeho hlas bol az neuveritelne jemny na plukovnika s
niekolkorocnou karierou. "V zazname je uvedena ako neznamy zensky
hlas." "Jej pozostatky sa nenasli..."
Chvilu som na porucika iba sokovane pozeral. "Kto ma nasiel?", viem ze
som stratil moju prakticky najblizsiu osobu, ale zivot ide dalej a
pokym si na podobne veci nezvyknem, tak neprezijem ani nasu prvu akciu.
"Ked sa tam dostali prislusnici Inqizicneho Orda Malleusa, nasli tam
len tu zombii co si zlikvidoval a teba v bezvedomii, po stvoritelovi
tohto zla nezostalo nic. Pravdepodobne odisiel a zobral ju zo sebou."
"Lovci demonov su v meste? A este ma neskumali?" "Uz ta skumali. Si
cisty. Ale co sa tyka tej dievciny," porucik sa zhlboka nadychol:
"daval by som si pozor na chrbat. Budicek mate o osmej ako prejav
dobrej vole Imperialnej Gardy novym rekrutom. Prajem dobru noc
Whiteshield."
koniec 3.casti