Lepsie som sa pozrel na granat a vsimol som si, ze je odisteny. Komisar
vyplul poistku a krical cez masku: "Najprv granat, potom si
zastrielame!", a poslal granat oblucikom ponad zakop.
TREEESK, zem sa otriasla vybuchom triestiveho srapnelu a Barkus
nasledovany ostatnymi z nasej caty sa vystrcili a spustili palbu.
Prepol som laser na automatiku a stlacil spust. Videl som ako sa luce
laserov odrazaju od ich zbroje. Ine vyboje boli jednoducho
zabsorbovane, alebo iba zanechali iba spaleny kus plastoceli, uz aj tak
zkorodovanej a skazenej chaosom. Citil som strach, odhodlanie a hnev
naraz, bol to pocit bojoveho besnenia. Znovu a znovu som stlacal
kohutik a z mojej zbrane lietali smrtelne luce na nepriatela. Jeden z
nich padol po troch vystreloch co sa mi podarilo namierit do jeho
hrude. Namieril som na dalsieho a v tu chvilu mu zmizla ruka a cast
hrude v plazmovom vyboji.
Zradcovia zaskoceny nasim protiutokom sa kryli v ich takmer dokonalych
brneniach. Ale proti plazmam, meltam a presnym zasahom z granatometov
nemali sancu. Zrazu sa odkryli a spustili palbu. Dve rany z bolteru sa
zaryli pred mna do zakopu a treti mi chvilu na to preletel okolo tvare.
V duchu som dakoval Imperatorovi za to, ze som mohol dalej rozsievat
jeho pomstu. O chvilu mi zbran cvakala na prazdno tak som sa skrcil a
zacal nabijat.
Cata s voxatorom vedla nas dostala zasah plamenometom. Videl som ako sa
im lepta maso s uniformami, ako sa plamene rozliali po zakope a nikto
ten zasah neprezil, iba jeden chlap co bol od nas najdalej. V jeho
ociach sa zracila beznadej, usta otvorene beznadejou sa otocil a dal sa
na utek. V zapeti sa Barkus hodil do zakopu aby nabil svoju autopistol
a poslednym nabojom popravil zbabelca. Strelil ho do chrbta, bez
vahania, bez rozmyslu, len za to, ze to nevydrzal a dal sa na utek.
Uplne chladnohrvne Barkus vytiahol prazdny zasobnik a strcil dnu dalsi.
Nemihol ani okom.
Zakopom sa rynula krv a zbytky ludskych tiel, ale keby sme sa otocili a
dali na ustup, bez toho aby nam to prikazali, cakala by nas gulka,
alebo laser. Co rana to mrtvola, co rana, to mrtvola v nasich radoch.
Nabil som a postavil som sa k dalsej palbe. Miesto toho co som cakal,
som uvidel hlaven colteru, co mi mierila medzi oci. "HA HA HA HA HA..."
Vytazoslavny smiech chaosaka bol vsak preruseny palbou s multilaseru,
co mu odpalil ruku v ktorej drzal bolter. Nevahal som a nastrielal som
do neho tolko pokym sa svojou mohutnou hrudou nezvalil vedla mna do
zakopu.
"USTUP!", zareval na nas Barkus a tak sme sa rozbehli v otvorenej
brane, pri ktorej stalo sest srojov na dvoch nohach, ktorym sa vravelo
sentinely. Sentinely nas kryli svojou palbou. Obcas som sa otocil a
vystrelil po nasich prenasledovateloch, co neprestavali palit, svoje
smrtosne davky zo znesvateneych zbrani. Barkus sa predomnou zvrtol na
opatku a vystrelil. Gulka ma len tesne minula. Ako som okolo neho bezal
zapocul som ako krici: "K zemi! K zemi a bezte, idu po nas s
predatorom!"
Predomnou bezal Britva. Znenazdajky sa otocil a rozbehol sa naproti
predatoru. Otocil som sa a kryl ho pred nepriatelskou pechotou.
Predator bol tank. V predu mal radlicu a bodce, na vezi autokanon, s
ktorym decimoval nase rady a po bokoch dva laskanony. Britva si to
zenul priamo proti tanku. Tank zatial svojou palbou rozmetal na kusy
tri sentinely. Videl som ako strela z laskanonu presla naskrz
sentinelom a do snehu dopadli len nohy a zvysok trupu.
Britva uz bol pred tankom, na perach bojovy pokrik: "SMRT, ALEBO
SLAAAVUUUU!", a hodil sa na bok do snehu. Prva rana z plazmy znicila
postranny laskanon a druha vletela dnu. Musela trafit strelivo, alebo
baterie, lebo z tanku tlak vymrstil plamene.
Z oblohy sa ozval rev. Rev ako keby sa na nas mali vyrutit mysticke
valkyre a mali nas v mihnuti oka zmenit na hromadu mrtvol. Pozrel som
hore a uvidel tri imperialne vysadkove clny. "AAAAaaagh! Aahahahh!",
britva sa ako sialeny smial a strielal po kazdom z tych diablov co sa k
nemu pokusili priblizit. Barkus sa tiez smial jeho sipavym smiechom:
"Stihol to! HAHA! Ten orci syn to stihol!"
Valkyre spravili nalet ponad rady chaosu a spustili palbu. Z ich
laskanonov a tazkych bolterov sa sypala smrt na nepriatela. Z pod
kridel im odpadli bomby, co sposobili odrovske vybuchy v tej
nazelenalej hromade hnusu co sa na nas rutila.
Neubranil som sa smiechu a ako som zaklonil hlavu uvidel som v dialke
pri portali sedem bielych zableskov. "Nieeeeee!", sa ozvalo nad
bojiskom a chaosaci sa dali na ustup. Bezali k portalu, krory sa zacal
pomaly zatvarat. Akasi neviditelna ihla zosivala nas svet spat do
povodnej podoby.
S usmevom na perach som strielal tych parchantov do chrbtov, ked sa mi
stratili z dostrelu, som sa otocil a pomaly som sa vybral spat k brane.
"Ivan...", ozvalo sa zo zeme. Lezal tam jeden z nasich chlapcov, mal
odtrhnute nohy a ruku, najskor autokanonom. "Tvoje ciny pomohli
zachranit Imperium. Tvoje ciny su dokonane priatelu, ale ja musim pre
teba spravit este jeden skutok...", prilozil som mu hlaven na celo a
stlacil spust. Jeho hlava sa rozplynula v krvavom opare a jeho krv
pokropila moju zbran.
Vtedy som uz nebol civilom, alebo bielym stitom, bol som imperialnym vojakom. A tak to zostane minimalne dalsich desat rokov.
Sedeli sme pri ohni za stenou a pozorovali uhasinajucu ziaru portalu.
Bol zo mna serzant a Barkus mi pod moje velenie priviedol styroch
novych chlapov. Sedeli sme tam a zoznamovali sa. Vysoky a pevny bol
Michal, maly, ale za to huzevnaty mladik Robert, vtipkar s velkou
hlavou David, vysoky a chudy Jakub, vysportovany Jozef ktoremu sa
podarilo vyhnut kratkemu zostrihu, Vlado s utlou postavou a sikovnymi
rukami, videl som ako z dlhej chvile rozobral a zlozil laesovu pusku,
nieco o co som sa ja redsej ani len nepokusal, Maros, ktory bol z nas
najstarsi, preveleny zo zdecimovanej caty, ale bez zmyslu pre velnie a
Marek, na ktoreho ked ste sa pozreli, ste hned videli, ze pochadza z
kovacskej rodiny, ale nemal to stastie aby bol z neho technoadept. A
potom tu bol Britva, ktory sa aj teraz predstavil prezyvkou co mu dal
Barkus, ten pometenec s plazmou vytiahol akysi stary papier a zamyslene
nan hladel a daco si sepkal.
Svetlo za hradbou zhaslo a temne mracna sa zacali rozpadat. Britva
zlozil papier spat do kabata a odistil plazmu: "Druhe kolo. A teraz sa
uz len tak neobratia." Ako to dopovedal, zacul som svistanie
dalekonosnych projektilov.
PRIHLÁS SA