"Rano sa Janko zobudil a pretrel si ocka. Do jeho izbietky vosla jeho
mamicka a doniesla mu ranajky do postielky. Janko mal na ranajky sladke
rozky a teple kakao. "Dakujem mami.", podakoval sa, ked mu to mamicka
polozila na stvol. "Ale najskor si umy zubky.", povedala so
starostlivym usmevom mamicka.
Janko vyskocil z postielky sta srncek a utekal do kupelne. Zobral si
zubnu kefku a zacal si umyvat zubky. Potom si vyplachol usta, oholil sa
a utrel do uteraka.
Potom sa vratil do svojej na ruzovo vymalovanej izbicky v podkrovi. S
chutou sa pustil do cerstvych rohlikov a pritom si cital leporelo co
dostal na narodeniny od ocinka. Cital o levoch a velrybach, zirafach a
dalsich zvieratach co sa v ich mestecku nepestovali.
Ked dojedol, s chutou sa oblizol na oboci a zalial rozky litrom tepleho
kakaa. Kakavko bolo lahodne sladucke a teplucke. Muselo byt z cerstvej
cisterny. Lebo bolo omnoho menej zelene ako to vcerajsie.
Ked po sebe spratal, zisiel dole do kuchyne a tam ho uz cakal otecko.
Mal v rukach mesiec. "Tak janko..."" "Ujo, a nehovori sa Janko s velkym
J?", spytala sa Anicka. "Anicka ved mas pat rokov ako by si to mohla
vediet?" "No ja som myslela..." "Nemysli. Tak teda: "Tak janko, zajtra
budes dospely. Co by si chcel zajtra na narodeniny?" "Ja by som chcel
mec." "A na co ti bude mec?" "Aby som mohol ist zachranit princeznu."
"No uvidim co sa bude dat spravit." Janko zacal vymyslat plan ako
zachranit princeznu. No dobre, najskor budem potrebovat princeznu,
premyslal Janko. Princezna by mala byt na hrade. Vysiel do svojej izby
a z okna hladal hrad.
Oproti Jankovi mala okno Anicka. "Heeeej, Anicka!", zvolal Janko. "Ano
Janicko?", ohlasila sa Anicka, ked vystrcila svoju hlavku z okienka.
"Ja len ci nevies kde je tu niekde blyzko hrad?" "Hmmm, nie ale nechcel
by si vecer prist?" "Nie, ja musim najst hrad." "A na co?" "Tomu by si
nepochopila, ty si dievca."
Skor ako mu stacila Anicka nieco povedat, zabuchol jej pred nosom okno.
Musi tu predsa niekde byt hrad a ja ho musim najst este dnes. A tak si
Janko nabalil do batozka cukriky a kolaciky a vybral sa hladat hrad.
Ako si vykracoval jarny vetrik sa mu pohraval so zlatymi vlaskami a
usmev mu oslepoval okoloiducich vodicov. Vtaciky vyspevovali vesele
pesnicky a Jankovi bolo hned lepsie do kroku.
Naraz vam on prisiel pred carovny strom. Strom bol nizky a chuducky ako
konarik. Na jeho samom vrchu rastli carovne cedulky. "Ooo, carovny
stromcek povedz mi kde najdem hrad?" Janko sa zahladel na carovnu
tabulku. A na nej sa zjavilo slovicko: HRAD ->, sipka ukazovala do
lava a v lavo bol naozaj hrad.
Janko sa cely rozradosteny k nemu rozbehol..." "Ale ujo, nas hrad je od
skolky napravo." "Jozko, strkal si uz prsty do zastrcky?" "Nie mamicka
mi to zakazala." "Tak uz mozes." "Juchu!" "Tak teda pokracujme: Janko
uz bol skoro pred hradom, ked tu zrazu narazil na carovnu barieru..."
BZZZZZZZZZZZZZZZZT
"Vo vzduchu pred nim sa zjavil napis. Kulturna pamiatka v prestavbe.
Tak, dobre, hrad by som mal, vo vnutri by mala byt princezna a aj o zlu
strigu mam postarane. Zajtra ju s mojim mecom prebodnem a potom lahko
rozbijem tuto barieru, ako keby bola zo skla.
Janko sa vratil domov a uz sa tesil na zajtra.
Na dalsi den rano sa janko uz nevedel dockat meca. Mali v kuchyni
velikansku oslavu. Janko mal na sebe svoje najlepsie saty s velkou
maslou vo vlasoch. Dostal aj velku tortu s osemnastimi svieckami.
Vsetky ich naraz sfukol a uz tu bol ten ocakavany okamih. Darceky.
Najprv dostal od vsetkych kamaratov, susedov, strycov a starych
rodicov. Ako posledny k nemu prisiel jeho stary tata, a dal mu dlhu
krabicu. Janko ju dychtivo otvoril a v nej bola sekera. Janko mal slzy
na krajicku. "Oci, ale ja som chcel mec len za to, lebo viem bodat, ale
nie rubat."
Koniec.
Tak co deti pochopili ste?"
---BEHOM PISANIA NEBOLI ZABITE ZIADNE DETI---
PRIHLÁS SA