Britva dopadol na tvar a z hrdla sa mu vydral stlmeny rev. Obratil sa s
namahou na chrbat a zacal sa hrabat v brasni. Zdravou rukou z nej
vytiahol svetlicu a skrtnutim o zem ju zapalil. Vsetko bolo oziarene
cervenym svetlom. Z gulky v jeho bionickej ruke vyrastali bezfarebne
chapadla a nataholali sa a trhali mu rukav na kusy. V nemom vyraze, na
vsetkych styroch, obklopeny mrtvolami som na to hladel. Britva bol od
strachu nemy a trasucou sa rukou prilozil rozpalenu svetlicu ku kovu co
mal miesto ruky. Chvilu zavahal a bodol. Bodol do tej veci svetlicu a
chapadla vzblkli v cervenom plameni. A Britva odhodil svetlicu za
pozostatky barikady.
Niekto komu som nevidel do tvare sa chytil autokanonu a vypalil po
poslednom z chaosakov. V zapeti som videl ako tomu hlupakovi co sa hral
na hrdinu preraza strela kus tvrdeneho plastu co bol zasity v kabate.
Dostal zasah rovno do srdca a zvalil sa na autokanon. Vaha jeho tela
delo pritlacila a zdvihla jeho hlaven do stropu.
Nad barikadou sa prehnala zelena vlna a v zhasinajucom svetle som videl
ako sa mrtvi zacinaju hybat. Z haly sa zacali ozyvat dunive kroky co sa
priblizovali. Zdvihol som dalsi laser co lezal na zemi a zacal som z
oboch palit po zradcovskom carodejovi. Lasery sa mu odrazali od
sliznateho brnenia, alebo boli odklonene silou jeho vole. Britva po nom
s modlidbou na perach vypalil z plazmy. Za nim sa pridali aj dalsi.
Lasery, broky a gulky sa od neho odrazali. Plazma sa vracala spat na
nas. Ten chlap bol nesmrtelny.
Nad nasimi hlavami sa ozvalo prasknutie. Najskor daka nevybuchnuta
naloz z bombardovania. Do haly spadla hromada kamenia, nasledovana
desiatimi chlapmi v plnej zbroji. Z ich automatickych laserov sa na
neho valila sama smrt. Orocil sa a my sme zacali bezat. Mrtvi uz stali
vsetci na nohach. Komando hodilo do pristupovej cesty granat.
Lenze to nebol granat. Bola to meltova naloz. Citil som to teplo na
chrbte. Biele svetlo nas oziarilo a za nami z chodby zostala len stena
z roztecenej zuly. V zablesku svetla som videl ako niekto nebral
bajonetom zombika a pritlacil ho o stenu. Zachranil tym zivot sestre.
Ta ho strhla od obzivlej mrtvoly a tahala ho k tunelom. Vbehol som do
tunelu s lasermi v rukach. Jedna z milosrdnych sestier nieco hladala
naslepo na stene. Ako sa k nej priblizil Britva s tou plazmou uvidela
tlacidlo na stene a uderila do neho pastou. Za mojim zadkom sa zavreli
mechanicke dvere v type fotografickej uzavierky.
Nastalo ticho a tma. Padol som na kolena a zhlboka som dychal. Jedine
svetlo sme mali z plazmy. Tuzobne som hladel na svetlo co sa sirilo
spoza Britvovho obrysu. Raz, dva, tri, styri, pat, sest... pocital som
v duchu aby som sa ukludnil.
Hrobove ticho zrazu narusilo skriabanie mrtvych ruk na dvere. "O velky
Imperator, rozziar svoje svate svetlo co nas ochrani pred temnotou.",
ozval sa v tme Britvov hlas. "O velky Imperator, rozziar svoje svate
svetlo co nas ochrani pred temnotou.", zopakoval aj s niekolkymi
dalsimi. "O velky Imperator, rozziar svoje svate svetlo co nas ochrani
pred temnotou.", zopakovali sme vsetci naraz. Opakovali sme to az do
vtedy, kym sme vsetci nestali na nohach a neuvazovali jasne. "Mali by
sme sa vratit na osetrovnu. Maju tam zalozny zdroj.", odznelo v zenskom
hlase. "A co s tymi potvorami?", spytal som sa. "Nechame im tu
prekvapenie.", ozval sa hlas jedneho zo starsich gardistov, nasledovany
klopanim na kovovy obal miny.
Pobrali sme s teda k osetrovni. Britva siel prvy a cital napisy vo
vyblednutom svetle plazmy. Ked sa v tuneli objavilo svetlo osetrovne,
zaistil Britva plazmu a ta zhasla. Pohladil ju a v duchu musel dakovat,
ze nevybuchla.
Vosli sme dnu a tam nebol nikto. Nikto len vrchna sestra Pandora so
zopnutymi rukami a zlozenymi rukami pri voxe. Bol som cely dolamany, a
netuzil som po inom ako sa zvalit na zem a spat. Ale ked sme odchadzali
bol tu novy plukovnik a teraz len tak zmizol. Neveril som jednoducho,
ze by sem siel len za to, aby nam odovzdal capice a serpy. Podisiel som
teda k nej a pritiahol som si druhu kovovu stolicku. Sadol som si
oproti nej a zacal som: "Sestra, nevideli ste tu niekde noveho
plukovnika?" Na jej tvari sa zjavil vyraz hrozy a uvidel som cerveny
pramienok co jej vytekal z kutika. "Co sa vam stalo? Kto vam to
spravil?" "Nic sa mi nestalo.", odsekla a postavila sa. "Dovidenia."
Povedala mi a odkrivkala prec. Co sa tu stalo pocas vypadku?
Nevedel som co si mam o tom mysliet. Vybral som sa k lozkovej izbe, ze
si trochu odpociniem. Vosiel som do dveri k spalni a ucitil som
rozpusteny vosk. Za dverami horeli sviecky. V ich mihotavom svetle som
uvidel vojakov co si odvazovali rany. Iny si vyzliekali uniformy a
chystali sa lahnut si.
Jedna postel vsak bola prazdna. "To bude dobre, neboj. Len klud. Uz je
dobre, uz je dobre...", zacul som sepot a hladal jeho zdroj. Uvidel som
niekoho ako sedi na cudzej posteli. Na tej posteli lezalo dievca s
dlhymi vlasmi. Ten co ju utesoval ju hladel po hlave, ako presiel rukou
v miestach okolo ucha, zbadal som jej zaschnutu krv. Tiahla sa od jej
oci az na vankus na ktorom mala hlavu.
Dievca z tazka dychalo. Vojak co sa nad nou sklanal sa na chvilu
odklonil a odtrhol z cistej obliecky co lezala zlozena pri jej nohach,
pozdlzny kus. V svetle sviecky sa mihla jeho kovova koncatina. Bol to
Britva, alebo ako sa vlastne volal.
"Pocuj, obviazem ti tie tvoje oci, mam teraz kovovu ruku tak sa
nezlakni." "Kto si?", prehovorilo dievca tichym, ledva pocutelnym
hlasom. "To som ja Peter, nepamatas sa?", odvetil ked jej zacal kusom
latky omotavat hlavu. Peter, tak tak sa v skutocnosti volal. "Co sa ti
stalo s rukou?", pytala sa dalej. "Potom ti poviem, oddychni si. Musis
sa vyspat. Dobru noc.", starostlivo ju pohladil po hlave a vstal. Drzal
sa za lavu ruku v miestach, kde sa mu kov stretaval so zivym. Ako okolo
mna prechadzal. Pozrel na mna utrapenym pohladom. Akoby hladal odpoved.
Presiel k svojej posteli a zhodil spinavy kabat. Ruka ho ocividne
bolela, ale mal vacsi strach o nu ako o seba.
Zhodil som kabat na postel a padol tvarou do vankusa. Na mojom nocnom
stoliku bol dalsi potravinovy balicek, ktory som dychtivo otvotil, aby
som sa nasytil. Susto som zapil hltom vody z polnej flase co som mal za
opaskom. Polozil som hlavu na vankus a zaspal som.
PRIHLÁS SA