"Ty parchant."
"Nechcite ma nastvat."
"Tak pan sa chce nastvat."
"Sadni si ty zradca."
"To bol vyrok dominantneho samca."
Tieto slova a bodave svetlo co mi ziarilo do oci ma prebrali z hlbokeho spanku. Prvy z hlasov znel priskrtene a ten druhy bol jemny muzsky hlas. Svetlo ma bodalo do oci a nic som nevidel. Bolo take silne, ze som nic nevidel. Tak som zostal sediet na tej studenej stolicke. Sediet. Ved vcera som padol do makkej postele a teraz som tu priviazany na studenej kovovej stolicke. Dokelu.

"Este jeden takyto vyrok a vyrezem ti jazyk."
"Ty? Dedusko mrazik?"
"Preco len chcu vediet co si spravil?"
"Ze by si ma radsej zabil?"
"Prestan rymovat!"
"Lebo co? Pojdes ju dobodat?"
"Mam na to pravo."
"Tak to si mohol dostat len od niekoho co nerozmyslat zdravo."
"..."
"Stratil si vari rec?"
"Chod s tymi recami prec!"
"Nie je problem zabit."
"Najtazsie je pred tym nabit."
"Pripadas si ako Cisar?"
V svetle zaznela rana ustedrena tvrdou rukou po tvari. Chvilu bolo ticho. Zrazu som pocul kroky v cizmach. Nasledovalo vyplutie niecoho na zem.

"Nastavte chrbat tym co biju a tvar tym co trhaju."
"Tebe nestacilo?"
"Kde mas oci?"
"Vyhodte ho von do noci."
"Len aby si sa potom po tme nepomocil."
"A uz mam toho dost. Co si spravil? Ako si sa sem dostal? ODPOVEDZ!"
"Siel som za smradom."
Tresk. Facka stihla lice provokatera. Pocul som buchot a pad tazkeho kovu na podlahu. Svetlo sa odklonilo z mojich oci a ja som postupne zacal rozoznavat vsetko naokolo.

Bol som v malej kovovej miestnosti. V miestnosti nebolo nic len ja na stolicke, reflektor na zemi a dvaja zapasiaci muzi na zemi. Nezostavalo mi nic ine ako sa prizerat. V jednom z nich som spoznal plukovnika. A ten druhy mi bol tiez povedomy. Plukovnikovi sa podarilo soka odkopnut. V mladikovych hnedych ociach planul ohen pomsty. Co to malo znamenat, ze kde mas oci? Pozrel som na plukovnika a v jeho ocnych dolkoch sa leskli tmavomodre oci. Tmavomodre ako nocna obloha za splnu.

"Teraz ta strestam ty zradca." Plukovnik vytasil na vojaka v spinavom plasti a hnedymi strapatymi vlasmi tmavosedy mec. "Nech plamene svetla znicia tvoju dusu!", vyhlasil plukovnik a jeho mec splanul modrym plamenom.

"Moja je cista a ma ideal.", povedal vojak a siahol rukou k svojej nohe. Odhrnul plast a odhalil zamotok, v ktorom mal dyku, najskor bajonet. Vytiahol dyku a postavil sa do bojoveho postoja. Lavu ruku co mal doteraz na telom som mu uvidel a strpol som. Bola bionicka.

"Idealy su zaciatkom kacirstva."
"Moja cepel ta potresta."
"Ani za krista."
"Neber meno Bozie na darmo."
"Mojim bohom je len Imperator!"

Ako to dopovedal, Peter sa po nom vrhol. Plukovnik sa po Britvovi ohnal svojim planucim mecom. Britva nevahal a chytil planucu cepel kovovou rukou a pritlacil plukovnikovi dyku ku krku. "Dakujme Cisarovi za jeho dary mudrosti a technologie."

Za dverami oproti ktorym som sedel sa ozvalo pridupnutie dvoch parov tazkych topanok. Dvere sa rozleteli a dnu vtrhol niekto v bielom plasti, ktory bol z vnutra krvavo cerveny. Za hlavou mal zlatu svatoziaru. Do tvare som mu nevidel. V tieni jeho kapucne sa leskli len jeho zlte oci. Zlate energo brnenie co mal pod plastom sa lesklo a na jeho hrudi bolo vytepane "I", s lebkou v strede. Za nim poletovala servolebka. A z dveri ho krili dvaja chlapi v pancierovych brneniach. V rukach mali obaja plamenomety. Ten chlap mal v ruke bolterovu pistol s bubnovym zasobnikom.

"Co to ma znamenat?", spytal sa autoritativnym hlasom. "Ten chlap je zradca!", odpovedali obaja naraz, s pohladmi uprenymi jeden na druheho. "Chlapce co tu robis?" "Chranim veliaceho porucika a pomstim sa za nepravom odsudenu svaticu." "Ten chlap je blazon, ja mam povolenie na menenie telesnych casti podla potreby. Sam si mi ho priniesol Fritz, nepamatas?", oponoval plukovnik. "To talacivo bolo vydane Lordmi z Terry, a povoluje brat casti len z veznov a kacirov. Bola ta zena jedno alebo druhe?"

"Nebola.", odpovedal Britva a na rozbitych ustach sa mu zjavil usmev. "Tak v mene najsvatejsej Imperatorovej Inqizicie, ta odsudzujem za zneuzivanie pravomoci...", inqizotor natiahol zbran a zamieril na plukovnikovu hlavu. "Mozem ja?", spytal sa zakerne Peter. "Ako sa volas?" "Britva."

"Udel mu rozhresenie Britva!" "V mene Imperialnej Gardy a Inqizicie ti vborim cepel do mozgu..." "Nie, to nemozes..." "Za znicenu krasu, za ukradnutie zraku nevinnej zene, za zbabelost pri veleni, za vecnu slavu, za zavrazdenie celeho prveho Sedemnasteho Valhallanskeho, len pre svoju vlastnu zachranu, priznaj a lutuj!", Britva mu s tymito slovami prilozil dyku na celo. "Priznavam, ale nelutujem. Tam hore teraz vojsko chaosu nici posledne zvysky odboja. Tam hore demon sa prebudza. A ten co ho mal uz davno zastavit, tu sedi sputany. Prijmi ma otec N...", jeho zradcovsky monolog bol preruseny vrazenim cepele do jeho mozgu.

Britva mu vytrhol mec za cepel z ruky a stiskom maleho tlacitka na rukoveti ho zhasol. Vytiahol ho zo zovretej ruky, ale ruku nerozovrel. "Neviete kde najdem technoadepta? Nechce sa roztvorit." "Za lebkou, ta vaz dovedie." "Dakujem. Co bude so serzantom?" "Polozim mu par otazok.", pri tych slovach mi naskocila husia koza. To tu budem sam s tymto sialencom?

Britva odysiel za poletujucou lebkou a dnu vosiel servitor. Dvere sa zavreli a ja som mal chut ujst.

Prístupov 1419

Kvalita článku