Drzim v ruke zapalku,
necham to zhoriet,
seriem vam na splatku,
to uz clovek nemoze ani zomriet?

Preco sa s tym vsetkym seriem?
Preco niesom ako iny?
Preco furt stale len zeriem?
Preco su z ludi spiny?

Ja budem vzdy clovekom,
smrtelnym a slabym,
nechcem byt vsak otrokom,
nech je zivot uz hoc jakym.

Tak nech hori obloha,
nech smrt chodi z domu do domu,
tak preco tu este nie je ta matoha,
len aby zostal niekto kto bude rozumiet tomu.

Preco nas nevedie spravodlivy,
preco svet nie je farebny a vonavy?
Preco na mna ludia kukaju,
co si ziadaju?

Kto kedy povedal,
ze clovek je odpadom,
ze nebude vyssieho ako su iny?
Preco su ludia taky stupidny,
preco niesme spolu pod slnkom,
preco by som to inak zapaloval?

Kanister pri nohach,
srdce v hlbinach,
ruiny v dusi,
jedine kazajka mi slusi.

Cakam tu na zazrak,
no nepride ani vlak.
Ten uz davno odysiel,
preco na to nik skor neprisiel?

Pozeram do blba,
uz po tolky krat,
nastal vo mne zase skrat.
Jeden by povedal: "Ale ba!"

Ten jeden by sa vsak strasne mylil.
Najradsej by som uz drevo pilil.
A predsa tu cucim do tmy.
Ohen slovo zoberie mi.

Cakam uz len na slnko.
Pokym vyjde nad oblok.
V spravach dnes nebude skok.
V dialke je strom ktoremu chyba lyko.

Ta zapalka bola stromom.
Rastla mozno za potokom.
A ci v lese a ci v poli.
Bola ziva, to ma boli.

Pamatam si z detstva stromy,
ako zelene vtedy boli.
Zostali uz iba zhorenymi snami.
Tak isto ako medze v poli.

Kde su casy cti a cnosti?
Ako dopadne plemeno nase v buducnosti?
Su na svete este ludia,
alebo uz iba bestie co za nimi smutia?