Stuhol som a vo vzduchu viselo napatie. Pomaly som sa otocil a zdvihol hlaven pusky. Pred nami, na osvetlenom konci chodby stala postava. Bola zahalena v zelenom, prirodnym motivom bohate zdobenom odeve, alebo plasti, nedalo sa to poriadne rozoznat. Z plasta trcala natiahnuta helma, natreta zelenou farbou, vykladana najroznejsimi kristalmi a drahokammi. Postava mala na chrbte kopiu. Kopia bola belsia ako lestena kost a pod ostrim bola bohato zdobena perim. Spod peria vycnievalo nieco co pripominalo stit, ale nemozem vam povedat nic konkretne.

Jedine co som citil bol strach ktory sa mi vkradal do srdca tak nebadane ako sa tato postava prikradla k nasim chrbtom. Nebol to taky strach aky by som doteraz citil... Bol to strach z neznameho.

Bytost zacala pod satom pomaly zdvihat ruky. Cele telo sa mi chvelo. Chcel som sa rozbehnut a odtrhnut tej veci hlavu, alebo aspon helmu aby som videl kto, alebo co to je.

Musel som sa skludnit. Zhlboka som sa nadychol a najautoritativnejsim hlasom aky som dokazal vykresat som povedal: "Kto, alebo co si?" Postava stuhla a prehovorila. Znova tym jemnym hlasom ktory akoby ma nutil sadnut si na zadok a pocuvat rozpravocku. "Som Karmina. Jasnovidec z Craftworldu Beil-tan." "Xeno...", zavrcal Britva.

"Neprisla som vam ublizit," hovorila perfektnou gotikou, rozumel som jej vsetko: "ty Tauovia zomreli rukou prisluhovacov Genolupicskeho kultu." Vsetci sa zacali obzerat a ja som pri tom slove tiez citil mravcenie na zatylku. Akoby tisice malych noziciek liezlo po mojom krku...

"Co je to za kult?", spytal som sa, pricom nase zbrane este stale mierili na Karminu. "Najskor zlozte zbrane! Inak vam nepoviem uz ani slovo." Moj tym sa znova zacal nervozne obzerat. S povzdychnutim som zlozil pusku ako prvy. Vsetci postupne nasledovali mojmu prikladu.

Zaistil som zbran a kyvol na Karminu, ze sa moze priblizit. Kracala k nam nadpozemsky lahko. Jej kroky nebolo vobec pocut. Pri chvodzi sa odhalovalo jej na mieru vyrobene brnenie z eldarskych materialov. Brnenie pevne obopinalo jej chude a pekne formovane telo. Pocnuc labutim krkom, pokracujuc bujnym poprsim, uzkym driekom a primerane vizerajucimi bokmi.

Keby je clovekom, vzbudzovala by u muzov az neuveritelne tuzby. Ale ona bola eldar. Jedno z najmrzkejsich a najkrutejsich stvoreni vo vesmire. Preco by si inak skryvali telo pod kompletne brnenie ak by neboli uplne odporny?

Zastala pred nami a jej krivky skryte v bielom brneni sa znovu skryli pod plastom. Okolo krku jej viseli remienky. Na kazdom z nich bol maly kamienok v ktorom sa miesili ziary najroznejsich farieb. Boli nadherne a pritom nejak ine. Neludske.