blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG dogyno
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
dogyno



16.
pridal dogyno 13.8. 2008 o 21:11

Na mieste bez neba,
kde nik nema na chleba.
Tam ja chodim ako duch,
vdychujem do seba, prehriaty vzduch.

Putujem do dialky,
seriem na telky.
Mne uz raz uplynul cas,
nedostanem druhu sancu zas.

Dvere sa zavreli,
ludi von vyvreli.
Len ja tu stom sam,
vsetko v kybli mam.

Tu uz je ina planeta,
tu ziju len zvierata.
Kazdy dba len o seba,
a ja myslim na teba.

Neviem ako vyzeras,
neviem ci dychas,
neviem ako sa obliekas,
ani ake oci mas.

Ja len viem, ze nesmiem cakat,
nesmiem za druhou sancou plakat.
Musim dalej, nesmiem pred murom zastat,
lepsieho cloveka zo seba vykresat.

Pod horiacou oblohou,
zmordovany namahou,
vidim ako noc pada na moju hlavu,
z osady pocut daku vravu.

Jeden je iny,
jeden je divny.
Treba ho znicit, on je tou hrozbou,
to on privolal sucho, bude obetou bohov.

Vidim chudobu a vidim jej moc,
k jej manifestacii nastala noc.
Prichadza zastup, armada bedarov,
rano ma pochova jeden z ich hrobarov.

Pohlady bodaju sta ihly,
bodaj by si s tym tentoraz trochu svihli.
Vedie ich starec, sialeny saman,
sprachnivena koza, na pleci havran.

Verite klamstvu,
sluzite panstvu.
Ste banda hlupakov a mozete si za to sami,
nech niekto drzi straz nad vami.

Sice nic nevidim a boli ma cele telo,
srdce mi smutkom nad mojimi mucitelmi zovrelo.
Su sami strateni, nedokazu prezit,
su ako kamen co vhodny je len na to aby mohol papier pritazit.

Lezim v tme v pivnici,
stuhnute olovo chladi ma na lici.
Oci mi zaliali no usi nie,
do tych mi pustaju zvukove trapenie.

Kvap, kvap, kvap, ine uz necujem.
O chvilu z tohoto psychycky skrachujem.
Zrazu nieco padne mi do cely,
od blata co rozplesklo sa som cely.

Hodit mi mrtvolu, alebo vrece hadov,
to bol zas vymysel hradnych panov.
Pocujem ludsky dych a tichy plac.
Zakricim do hora, ze "Dakujem pekne, aj ked neni zac!"

A tak tu hnijem s niekym kto vidi a stratil rec,
Preco mi z hora nehodia radsej dyku alebo mec?
Zivot je ironia a krutost spolu,
zijeme sami a umierame spolu.

Potom nas zahrabu a idu dalej,
kazdy sam a kazdy hlada nadej.
Len ja tu sedim v pivnici
a meliem nieco pre mysi.



Prístupov 1391
Kvalita článku
hlasov 0

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Ako vyhrať LARP
[ 6.3.2018] (príspevkov 0)
Kronika Zla I. - Elfovia sú Zlo
[ 16.1.2016] (príspevkov 1)
Salia de Fleur, časť I.
[ 12.8.2015] (príspevkov 4)
Warhammer 40 000: Rogue Trader – Kapitán...
[ 10.8.2015] (príspevkov 0)
Prvý slovenský Bojový Manuál
[ 29.4.2015] (príspevkov 5)
Dogynove základné info o zbraniach, časť...
[ 11.2.2015] (príspevkov 10)
Mortalita
[ 30.7.2014] (príspevkov 1)
Pláž
[ 12.1.2014] (príspevkov 3)
Bosými nohami
[ 10.11.2013] (príspevkov 6)