Nieco pekne ako basnicku?
Co budes potom nosit na tricku?
No tak dobre ako chces, poviem ti pribeh,
ktory bude mat na minulost trochu nabeh.

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami,
kde po trave sa beha len bosymi nohami.
Tam bola krajina a vsetko bolo fajn,
bola tam zena co ju vsetci volali "frojlajn".

Tomu "froj" som nerozumel,
a do "lajn" som neslapal,
tak som slecne porozumel
a viac o nej nesnival.

Siel som radsej o dom dalej,
spoza brany brechal pes.
Zo stareho domu isel des.
Vysiel von vsak stary clovek a uz vola naspak domov: "Mame hosti, stara nalej!"

Dievcata tu boli pekne,
slivovica tiekla prudom.
Mozog mi uz trosku makne,
zaspim im tam s plnym pupkom.

Rano vidim daku skapu,
kaliku mi dali daku.
Taha ona v ruke mapu.
Chalupu chce tam a taku.

Pozrem na nu, "Mila moja.
Nemam prsten, takze smola."
Place a az zavija,
jak ked dievca prislapi motyla.

Pojdem zase kusok dalej.
Tu vsak nie je ziadne nalej.
Tu sa zije vsade stroho.
Iba starci a je ich mnoho.

Senk tu maju prazdny stoji,
vojdem dnu a hned sme svoji.
Uz mi leju, sunku nosia,
ze akyze su to k nim hostia.

Ja vsak iba chleba chcem,
na viacej sa nezmozem.
Svet je dnes uz plny strojov,
vsetko prislo s elekrinou.

Vsetci bazia po majetku,
doniesli mi chleba patku.
Krcmar na mna pozera,
peniaze si prebera.

Vyjdem von a kracam stale.
Za krcmou stoji pri stene dievca dake.
Pekne je a usmieva sa, mam vari az tak na male?
Rozhodol som sa prehodit predsa slovo, nech uz bude hocijake.

"Dobry vecer slecna krasna,
co tak sama, ked noc je jasna?"
"Cakam na dakeho hajzla,
co za peniaze vtiahne ma do svojho pajzla."

"Kolko beries dievca zlate?
Mam tu sebou dake zlate."
"Beriem jednu zlatku za noc.
Som ti hodna az tak moc?"

"Ber si rovno cely mesiec,
daj si zanho spravit cepiec."
"Ziadate ma o ruku?
Mam sa smiat do popuku?"

"Ber tie zlate a rob jak chces.
Z tohto dlho nevyzijes.
Ja by som na chleba robil,
len kto by mi chalupu obriadil?"

A tak v noci v plnom kroji,
isli oni ruka v ruke.
Zobrali sa tam na luke.
Boli oni navzdy svoji.