Lara sa rano odlepila od okenneho ramu a rozmyslala co bolo vcera. Na sebe mala iba zupan, v ktorom vcera vysla zo sprchy. Ale salku uz v svojich rukach necitila. Pozrela dolu a o desat poschodi nizsie sa leskli crepy bieleho porcelanu na spinavom chodniku. Lyzicka tam uz davno nebola. Niehoho uz hriala vo vacku.

Prehrabla si rukou svoje ebenovo cierne vlasy a zivla. Natiahla sa ako macka a pozrela do kuchyne. Na stole sa na nu usmievala druha salka z ktorej sa John ani len nenapil. Preco by ju posielal do prace ked je dnes sobota? Nesnivalo sa jej to nahodou? Ved vecra bola na tej zurke a tam to bola divocina.

Potom z tadial vsak odisla... Citila sa akoby prazdna. Nie len v zaludku, ale aj v dusi. Pokym taka vec vobec existovala. Chladny vlhky vietor jej prehnal mraz po chrbte. Otocila sa, ze zavrie okno. Okno naproti bolo otvorene a v nom sa slastne usmieval daky chlapik.

Bolo to ako facka. Zostala tam vyjavena stat a pozerala do bytu naproti. Eugine bol jeden z dovodov preco vcera odisla z tej party. Este stale bol v stave zodpovedajuci vcerajsku. Oprel sa o ram okna a pozeral jej do vystrihu ktory si Lara reflexivne zatiahla. "Co tu chces?" "Ja som sa dnes rano nastahoval do raja, pretoze... Pretoze mi urcite ukazes kozy?" Jeho pretiahnuta lebka a z nej padali hnede mastne vlasy, na jeho kostnate ramena.

Lara sa iba zamracila a zavrela bielu okenicu a nemala ju v plane uz viac otvarat. Keby aspon vedela, co mala znamenat ta Johnova vcerajsia bachorka o cipoch... No len skoda, ze ju zacala ona sama a teraz sa stratila vo svete ktoremu verila. Citila sa ako v Matrixe. Vsetko co doteraz poznala uz nebolo take ako predtym. Kazdu chvilu si chcela lahnut do postele a prebudit sa ako normalny clovek, niekde kde nebudu ludia k sebe ako zveri v dzungli.

Odchlipla si zo salky so sladenou vodou a so znechutenym vyrazom ju vyliala do dresu. Cakala ju sobota ako kazda ina. Zas si dala na seba iba teplaky a tricko a rozhodla sa ist vysypat zapachajuce smeti. Vlasy si zapla do copu a vybrala sa s vrecom plnym odpadkov dolu schodami.

Minala zatvorene dvere susednych bytov. Otvorila vchodove dvere a presla do ulicky medzi domami. Z hora na nu piskal Eugine, ale vrcholne ho ignorovala. Vyhodila vrece a zelezny dekel setiaku sa s rachotom zatvoril. Vysla hore schodami otvorila dvere a vsetko bolo ako kazdu inu sobotu. Nic nenaznacovalo tomu, ze to nebol sen.

Umyla si ruky a pozrela do zrkadla. V Kupelni s osuchanymi kachlickami bolo chladno. Tak ako tomu uz v oktobri byva. Tie biedne pozostatky stromov na uliciach uz boli cele opadane. Nemala rada tieto velko meststske zimy pocas ktorych stale iba fukal studeny vietor a prsalo.
Naskocila jej husia koza a citila sa deprimovane. Pozerala na seba do zrkadla a snazila sa presdstavit si sama seba niekde v teple, na luke. Na luke na ktorej bola asi tak tri krat za zivot.

Z tychto pochmurnych uvah ju vytrhol jej telefon ktory jej oznamil prichod SMS. Prehrabala svoju kabelku a vytiahla ho von. Utrela displej aby lepsie videla a otvorila spravu. Bola od Johna. Stalo v nej: Dufam, ze tam budes.

Zostala ako otapena. Oci uprete na displej a hlava plna otazok. Do casu ktory John naznacil jej zostavala asi tak hodina. Rychlo na seba hodila rifle a jesennu bundu. schmatla kabelku a ani nevedela ako a uz sedela v taxiku.

Zabuchla za sebou dvere a od sofera sa ozval znamy hlas: "Vedel som, ze mi nebudes verit."

Pokracovanie nabuduce.
Za spoluautorstvo a povodnu myslienku, mozeme dakovat Singorney.