Ako sa Ivan poblazneny silami chaosu vyparil po rozbiti eldarkinho nahrdelniku obsahujuceho duse jej spolubojovnikov, Statisice ludi na Pyche Imperatora hladeli na velkolepe divadlo, ako sa trup Cisarovej pomsty zakrutil okolo vlastnej osi a rozziaril sa vsemoznymi farbami. Osadky diel zacali bleskovo nabijat svoje obrie kanony. Neboli vsak dost rychly. Skor ako sa za prvym nabitym projektilom zatvorila palebna komora, skor ako sa prve laserove, ci plazmove clanky stihli nazhavit, skor ako sa rozhoreli motory prvych rakiet, Fregatu pohltilo svetlo a zostala po nej iba miniaturna hmlovina.

Ludia co vtedy stali poblyz Ivana boli odhodeny silami ktore sa sialene hnali po opustenych chodbach lode. Pandora, Davis, Peter, Csensky a Nicolaus boli touto silou len odmrsteny o tom, ze preco vedia iba samotny eldari.

Skoro prazdny trup lode sa teraz rutil warpom. Miestom, kde sa myslienky zhmotnuju a pokojny spanok je iba snom. Jedinou ochranou proti demonom ktory si z warpu spravili svoj domov su pre ludi stity, ale lod ktora nema ani len fungujuce motory sa stava iba dalsim kuskom v zbierke jedneho z temnych bohov.

Pandora lezala v kute vytvorenom podivnym stocenim lode. Nieco jej kvapkalo na lice a s kazdou dalsou kvapkou prichadzala pomaly k vedomiu. Ked otvorila oci a jej rozmazany pohlad uzrel nad jej hlavou skruteny kus plechu vobec nechapala co sa dialo. Daco tekute ju hrialo na lici. Dalsia kvapka. Roztrasenou rukou sa pomaly utrela. Tekutina bola mazlava a pachla ako krv. Ked sa pozrela na svoju zakrvavenu ruku, presiel jej mraz po chrbte. Vytiahla sa spod stocenej steny. Bola otrasena, ale nezranena. Jej kabat bol otrhany a ten kus nepriestrelneho materialu v nom bol rozomlety na prasok.

Cela chodba sa zmenila na velku spiralu, ale okolo Karmininho tela, akoby cas zastal vtom momente ako zomrela. Jej svetla krv rozliata po zemi a rozdupany nahrdelnik na zemi.

Pandora uplne zabudla na cloveka ktoreho krv ju prebrala a iba sa fascinovane pozerala na vyjav uctyhodnej smrti ktory sa jej naskytol. Z transu do ktoreho upadla ju prebral az zvuk skripania kovu o kov.

Z posvy na opasku vytiahla noz a otocila sa smerom z ktoreho zvuk vychadzal. Zvuky vychadzali z miest chodby kde bolo svetlenie rozmliazdene spiralou. Tazke kroky triestiace sklo sa k nej priblizovali. Nervozita stupala a pandora bola pripravena vrhnut sa vpred.

V tme sa crtala humanoidna postava. Ako Britva vchadzal do svetla konecne prehovoril:
"Preco by som ti ublyzoval?"
Pandoru to zaskocilo, normalny clovek by sa na nu osopil, ze sa opovazila nan vytiahnut zbran.
"Prepac, ale vies, ze tu sa neda nicomu verit."
"Nevadi. Ked chces mozes ma zabit, aj tak som iba narobil viac problemov ako niecoho uzitocneho."

Pandora nanho uprela svoj pohlad a snazila sa mu preniknut do duse. Ale aj keby sa jej to podarilo, tak by tam nenasla nic iba spust v strede ladovej plane a jedneho uboziaka ktory tam klaci a place nad stratou lasky ktora nemala buducnost.
"Este stale ta to stve?"
"Nieeee, kdeze by..."
"Je to minulost a aj si ju pomstil. Cisar ta potrebuje a ma svoj plan. Keby to tak nebolo, preco by si inak dostal v stave obliehania jeinu mechanicku protezu co bola na sklade?"
"Cisar, je iba symbol ludskosti a mrtvola ktora funguje ako majak pre nase lode. On uz doplanoval."
Pandora nanho pozerala v ako keby prave vysiel z warpu a viedol so sebou primarchov.
"Co? A na co ti bolo potom vsetko to modlenie?"
"Nebolo k Imperatorovi."
"A ku komu teda? Teraz mi povedz, ze k dakemu vymyslenemu sviniarovi a to som ta rovno mohla zarezat aj bez tychto zbytocnych reci."
Britva sa pozeral do zeme. Povedat jej pravdu, alebo to zahovorit na Nikolausovu mrtvolu rozdrtenu stenou, alebo konecne utiect tomuto svetu. V mysli si v rychlosti prehral vsetky moznosti rozhovorov. Zavrel oci a vyslovil:
"Verim v Boha."
Pandora nechapala ako moze byt niekto taky povrchny a sebecky blbec, este aj v takejto situacii.
"No to si mi vela povedal. Ivan ta mal zabit. Mozno je posadnuty, ale predsa by mi usetril problemy."
Peter sa jej pozrel do oci. Chcel nieco povedat, ale on bol rychlejsi.
"Ty si este nepocula o Bohu?"

Pandora bola s nervami v koncoch a rozpravala uz tak rychlo, ze ani Terranske servolebky by nestihali zapisovat ten prud nadavok a vsetkeho mozneho, z coho vsetkeho si Peter vybral len nasledovne:
"Kto je to ten tvoj Boh?"
"On je ten ktory je, on dal ludom moc stvorit Imperatora a dal mu aj pravo vladnut castou jeho moci."
"Ty si blazon!"
tieto slova mu povedala pomaly a z vnutra celej svojej duse. Britva uz mal prichystanu odpoved, ale zabranilo mu v nej kaslanie prichadzajuce z chodby za Karmininym bezvladnym telom.

Davisov priskrteny hlas vychadzal z tmy. Znel akoby bol privaleny.
"Hej! Mohli... by ste dohrkutat a prist mi pomo..."
Zbytok toho co chcel povedat zaniklo v suchom,  dusivom kasli. Obaja sa rozbehli k  Davisovi, ale ani jeden z nich sa neodvazil priblyzit k mrtvole na zemi blyzsie ako na dva kroky. V tme nebolo Davisa vobec vidiet. Briva akurat vytahoval svetlicu ked zaculi daky tichy sum. Obaja zastali a nacuvali. V kasli roroznali este sepot slov:
... ale ja mam este jeden co musim splnit."

Cvaknutie poistky a zablesk vystrelu z pusky, pri ktorom bolo vidiet Csenskeho tvar s krutym usmevom na peracerach.