Salvo vyskocil na strechu bunkru, na sebe mal uz ako vzdy hnedy kozak po kolena, pod ktorym mal brnenie co kedysi nosievali prepadove komanda, lenze Salvo ol zrucny aj v technike, tak si do brnenia prirobil kyslikoovu masku a mnohe dalsie zlepsovaky s ktorymi sa nikomu nezdoveroval. Jeho bleda tvar, z ktorej vystupovali kostnate lica pripominala lebku, ako vsetci, aj on bol oholeny skoro az na kost. Na hlave mal pripnutu helmu este z druhej svetovej, do ktorej mal prirobenu laserovu optiku a izolepou pripevnenu baterku.

Vonku by bol slnecny den, keby tie prekliate vrtulniky neprileteli akurat ked sa dostali k svojmu cielu. Teraz ked okolo stareho bunkru kruzili tri po zuby ozbrojene helikoptery, moc nadeje im nezostavalo.

To co ziadny z pozorovatelov vsak nemohol vidiet, bola vysielacka co vysela Salvovi v uchu, z ktorej sa mu teraz ozval hlas jedneho z jeho priatelov. Bol to Niko, ich specialista na tazke zbrane: "Co vidis Salvo?"

Salvo krical odpoved, ale cez ten hluk co robili rotujuce vrtule, nebolo nic pocut. Jedna zo siluet sa k nemu otocila svojim nosom. Reflexy ktore mu uz neraz zachranili kozu a dostali ho tam kde bol teraz ho hodili na zem a on sa zacal kotulat dolu zo strechy.

Ako dopadol na strk vokol bunkru, prve gulky z gulometov zacali kropit strechu bunkru. Bol v bezpeci, ale iba na chvilu, ktora trvala iba pokym by sa helikoptera neotocila a nepokusila sa ho rozstrielat znova na kusky.

Videl ako sa po zemi prehnal tien a zacal sa zdvihat na nohy. Strk sa mu pod pravou nohou posmykol, ale na lavej sa mu uz podarilo zdvihnut. Videl ako sa uz ta vec otacala. Drzal uz zarubnu dveri, ked padol prvy vystrel. Zmizol za stenou z betonu ako sa gulky znovu zacali zaryvat do betonu. Salvo vtedy dakoval vsetkym na ktorych meno vedel prist, ze ta sten v bunkri bola betonova a ze sa gulky nezacali odrazat.

Pocul Nika, ako si stale dozaduje odpoved, "Niko! Pocujes ma?" "Pocujem ta, co sa tam deje?" Salvo bol stale zadychany, tak mu chvilu trvalo, pokym znova chytil dych: "Tam, tam vonku su tri helokopotvory, je Riper tam kde som ho poslal?" Na kanal sa pripojil treti hlas, ktory bol vdaka statike a jeho chraplavosti nelustitelny, ale keby ste nan boli taky zvyknuty ako Slaydo a jeho lovci, tak by ste vedeli, co mate pocuvat.

Riper potvrdil, ze je na mieste. Vcera vecer mu Slaydo kazal aby sa ukryl na mieste, odkial bude moct kryt ten stary bunker. Keby som vam mal popisat Ripera, tak okrem dlhej brady a obocia co skoro uplne pokryvali jeho tvar, kamuflaze a kamuflaze, ktoru si dal este aj do dlhych ciernych vlasov a fuzov by ste ho mohli popisat jedine ako zabijaka. Nebolo nic co by nedokazal zabit... Ale videli ste uz niekedy niekoho zabit helikopteru?

Odlozil som reportaz zo vcerajsej hry, ktoru som sice sledoval, tak ako kazdu, ale predsa som radsej cital iba ako sledoval, citil som sa akoby som znova hral... Studeny kov v mojich starych klboch ma ominal, ale tento vecer mal ten krvavy cirkus znova pokracovat. Desat minut pred pol siestou vecer. Kazdu chvilu by mali objavit hraci. Byval som ako oni, ale to bolo predtym.

17.25
Akurat som si prezeral stary implantat na mojej lavej ruke, ked partia troch tridiatnikov vosla do miestnosti v ktorej som bol. V ich strede bol Salvo, na pravo zavality Niko a po sladovej lavici kracal Riper. Pozrel som na nich a kyvol na pozdrav. Kyvli mi naspat a iba Niko, ktoreho ako to vyzeralo hra uplne naplnala, zasalutoval.

Pozrel som na neho a s lutostou v ociach mu povedal: "Si dobry hrac, Niko, ale nezabudaj, ze hra uz dobrych desat rokov nie je, to co byvala a bola by ta skoda." Niko na mna este chvilu zmatene pozeral a potom som im vydal ich vybavenie a cakal som na zaciatok dalsej casti hry.