Tak ako Slnko kazde rano vychadza spoza obzoru,
tak ako moje telo striedavo otvara vzdy inu srdecnu komoru,
pracujem ako stroj co poslali do pola,
oriem a oriem stale len dokola.

A co chcel basnik bannik povedat oranim?
Zamyslam sa ked sa pri praci poranim.
Citim bolest ktora cibri mi zmysli,
pocujem krv jej nekonecny selest a je mi jedno co o mne si kto mysli.

Vdychujem vsetku tu spinu co vokol mna je pri di vzduchom,
hvizdanie vanku co zachytavam uchom.

Ked je vam dobre a nic vas neboli,
vzdy iba lahostajne hladime po okoli.
Ale az teraz ked pricvikol som si prsty,
ked v bolesti zanechal som za sebou pozeske cnosti.

Ked zapasim so slzou ktora tvrdosijne tisne sa do oka
a chladim si ranu slinami miesto vody z potoka,
konecne uvedomujem si aky je tento svet krasny.
Iba sedim, lizem si ranu a neviem ci som stastny.