Všetko je inak ako sa zdá,
preto sa v živote neraz sklamať dá.
Hľadáme šťastie v náručiach kvetov,
nehľadiac na katastrofy iných svetov.

Hľadáme anjelov medzi nebom a zemou
a nevidíme tých skutočných medzi sebou.
Potreboval snáď svätec snáď krásu či krídla?
Veď ani ty si to nepotrebovala, aby si ma do snov viedla.

Hľadal som anjela v ženskom tele,
hľadal som a priznávam aj trápenie akoby v cele.
Našiel som Múzu a túžil po nej,
vediac, že nemožné jest dostať ju z mysle mojej.

Krása sa ma s úsmevom spýtala keď som ju chránil voči mokru,
že či mi pripadá akoby bola z cukru?
Keby som sa jej spýtal, z čoho má potom taký sladký úsmev,
iste by na mna dnes nejeden závistlivo pozrel.

Do dnes pamätám dňa keď som so Smútkom sedel za jedným stolom,
jak prišla Vášeň a poslala ho bokom.
Ty stále stála si pri mne,
nie fyzicky, skôr niekde hlboko vo mne.

A potom prišla nádej.
Halená oparom tajomna, aj keď som bol len kúštik od nej.
V tom opare sa skrývala aj Tajomnosť sama.
Tajomná, iná, ohnivo chladivá dáma.

Ja som vždy stál iba v tieni, pretože tieň je môj.
Sám sa stávam tieňom odkedy už niesom niečí stroj.
Som tieňom medzi svetlým a temným anjelom.
Hľadal som to čo som už dávno mal, bol som nenažratým psom.

Zostávam tieňom tým som vždy bol.
Zem som podviedol,
do Neba príliš nula
a do Pekla zas priveľa.

Som ten čo ho čakali včera...