Neviem ako som sa dostal tam kde som precitol. Ale viem, že ma prebrala vôňa instantnej polievky zohrievanej v plechovke. V hlave mi hučalo a zdalo sa mi, že je už dávno po mne, že som niekde inde a anjel mi varí moju obľúbenú rajčinovú polievku. Keď som z tej polievky však trochu okúsil a obraz sa mi prestal príjemne rozmazávať, všetko nabralo až píliš reálne tvary, popáli som si pery a miesto anjela tam sedelo na kameni vychudnuté dievča, mohlo mať asi 13 rokov.

Jej vlasy hrebeň nevideli určite viac ako pol roka a na sebe mala prehodené iba akési vrece. Uprene na mna hľadelo veľkými očami. Poďakoval som jej za záchranu života, ale neodpovedala, na nič nereagovala a keď som sa jej chcel dotknúť či je v poriadku, uskočila pred mojou rukou ako keby pálila. Naháňala mi strach, ale to asi aj ja jej...

Kožák som mal na sebe, asi som si ho prehodil keď som už nevnímal, tak som jej ho ponúkol, lebo tu hore bolo dosť chladno keď fúkal vietor. Zase nič. Mala veľký vak plný potravín, ale keďže nereagovala vôbec na nič, začal som sa zbierať k odchodu.

Chýbala mi však taška. Lepšie som sa poobzeral a všimol som si, že je na hromade jej vecí.

"Vráť mi prosím moju tašku."
Nič.

Tak som sa k nej vybral, že si ju zoberiem sam, no v tom začalo dievča vrešťať ako zmyslov zbavené. Z hrdla sa jej vydral neľudsky hlasný škrekot ktorý sa ešte odrážal od stien hladkých ako sklo dohromady to znelo ako keď stará anorektická učiteľka škriabe všetkými desiatimi svojimi dlhými nechtami na tabuľu. Ale najhoršie na tom bolo, že jazyk v jej ústach... On tam totiž nebol iba jeho spečený koreň...

Bolo mi z toho špatne. Rozhodol som sa počkať kým sa nezotmie a ona nezaspí nevyzeralo to tak, že by dokázala ten batoh odniesť. Večer si otvorila ďalšiu konzervu s polievkou. Ale iba tam sedela a pozorovala ma.

Ľahol som si a predstieral spánok. Lenže ako som zavrel oči, únava ma premohla.

Ráno som tam bol iba ja a moja taška v ktorej som mal tri konzervy s polievkou a v mojom denníku bola na celú stranu kostrbato nakreslená mapka: Krúžok označoval miesto kde som bol a viedli odtiaľ dve šípky. Jedna späť a druhá mojím smerom... Na jej konci boli mračiace sa tváre, lebky a niečo čo malo asi byť dierou.