Po tme hútam prevelice,
od kiaľ prišli prepelice,
od kiaľ sa dovalili včely
a kto tu tomu velí.

V tme, v tichu, v kuchyni.

Zahodím Rím, zahodím tri zviazané prúty a celý ich fašizmus.

Odopínam ten záchranný pás diktatúry, čo funguje len v krajných prípadoch a rútim sa skratkou cez opovrhujúce pohľady rozumných
idem
mriem
žijem
rodím sa a

a zase sa prepadám do prepadliska dejín
čiernej diery detského pieskoviska, z ktorého zostali len dosky kolom diery

nic

len sloboda volneho padu


strasidelna

ale jedina ktora stoji za to
sloboda plna strachu
a
predsa
lepsia
ako
vsetko
ostane

absulutna