Dnes

 

Dnes som mal chuť príst k tabuli.

Zdvihnúť kriedu a začať písať.

 

Že som.

 Že som,

  Že som závislý.

   Na tvojom tele a na mysli.

 

A že to,

 A že to,

  A že to, je vraj zlé.

   Pre stroj ako ja vraj nahlúplé.

 

Ak človek stratí hlavu.

 Ak už nemá v nej len ohováračskú vravu.

  Tak musí byť jedným z tých.

   Čo na nich ukazujú prstom, jedným z iných.

 

Len tak prst položiť do prachu

a

 

nechať stopu.

 

Tam v tom dave,

 

spraviť čiaru.

 

Rozliať betón, rozohnať vtáky alebo len nechať atrament na papieri.

 

Nerád to robím, ale budem sa opakovať:

 

Ja som Vám to hovoril... alebo som si to aspoň myslel.

 

Ale zas točím o ničom, len aby som zakryl, ten pocit, že mi chýbaš, aj keď to nie je až taká katastrofa... Veď zajtra sa uvidíme a keď nie, tak slnko nezapadne na vždy...

 

A ani mesiac.

Prístupov 1264

Kvalita článku