Stál som na brehu rieky.

 

Bol nádherný slnečný deň a vietor mi vial priamo do tváre.

 

Tráva vlniaca sa v rytme vetra ma šteklila na nohách, z ktorých som topánky odhodil do rieky, lebo rieka očisťuje. Nielen tým, že je to voda, ale jej samotnou podstatou, odplavujúcou a odierajúcou o dno a brehy. A keď sa vyberiem k moru, rieka mi moje topánky vráti. Také čisté, že ich nebude ani vidieť.

 

Ale dnes mám na môj záchvat šialenosti plné právo.

 

Totižto, čakám.

 

Čakám a ona nechodí... Začínam pociťovať tlak niekde o pol siedmej na mojom tele.

 

… bodky... asi... zabodkujem... celú stranu... ale... k... tomu... si... sadnem...

 

….......................................................................................................................................... ….................................................................................................................................................. …................................... …............................................................................................................................................... ….................................................................................................................................................... …........... …............................................................ …............................................................. …............................................................ ...a... tam je.

Prístupov 1148

Kvalita článku