No narodil som sa ako taký malý chlapec, čo ho viezli z pôrodnice v červenej, alebo skôr oranžovej škodovke. nebolo to nič moc, ale lepšie ako v januári v zime peši... Vtedy keď som sa narodil som o sebe nemohol moc rozhodovať, ale skončil som s hnedými, mierne premenlivými vlasmi (podľa ročného obdobia) a hnedými očami s koreňovou štruktúrou a druhou prdelou na brade, ktorú som zdedil po mame.

Ako som rástol, tak som sa konečne dostal k tomu, čo som vždy chcel a bol som vysoký... Až po zem. Keby si na tom aby ma naši neťahali toľko za uši nedám záležať, tak by som možno stále kráčal po vzduchu a bol by som nad vecou, jáj, to by bolo krásne... A ako bonus, by som si netrieskal hlavu do lustrov a ani do trubiek v autobusoch. O mechanike viem dosť na to aby som vedel, že by to bolo strašne nepraktické, ale zároveň aj strašne cool, keby v tých trubkách naozaj šlo palivo a olej... Proste by to bola šupa.

Aby som nevynechal vzdelanie, tak som vždy rád kreslil, tak som šiel na UAT, ako nič moc, ale keď som tam bol sa to ešte dalo... Pravda, že posledný rok bol slabý. Teraz je tam v pohode jedine už iba Mózer... Ale tak to už nieje môj problém. Ale čo je pozitívne, zistil som tam docela dosť o mojich výstredných vkusoch, ale aj som sa prvý krát zamiloval, ak sa to dá povedať... Pointou je to, že som začal vtedy písať a básniť. Inak som rád, že mám maturitu a C1 z angliny. A aby to neznelo ako sebechvála som strašný človek, tak sa so mnou ani nebavte. Diki za pozornosť. :)