Zbytky jedla a odpad

neporiadok a prach

nechávam to navôkol

a aj v tom spávam.

 

V zbytkoch svojej duše,

načahujúc sa za najbližším zhasínajúcim svetlom

cudzej duše

bez nároku...

 

Cítim sa ako starý zlý román

hromada času a práce čo vyšla na škodu

mali by ma založiť do knižnice trosiek

jeden chlieb denne a pohár vody.

 

Mal by som trpieť.

Že, prečo?

Tak to ma asi nepoznáte

a ani by vám nemalo záležať, lebo mne nezáleží.

 

Vety a nemajú systém.

Tak ako ja.

Blázon by to nazval básňou.

Je to text bez formy.

 

Rozprestrieť krídla

a priznať vinu.

Prichádza plamenný súd aj s katom.

Tnú a trhajú.

 

Do živého.

Vytrhnú krídla

a navždy zmrzačia,

za sen ktorý sa im rúhal.

 

Už si pridlho frajera strúhal.

Pridlho pohŕdal ľudstvom.

Uctieval to čo si nemal,

a deň súdu je tu.

 

Mal si pozitívne hľadieť na svet!

Nemal si hľadať krásu v nešťastí a problémoch...

Mal si ctiť predkov

a žiť v tieni!

 

Umrite.

Ako fakt ma to nezaujíma.

Nech máte koľko pravdy chcete.

Mňa už máte, nikdy ma nedostanete!

 

Tak toto bude mať nízke hodnotenie.

Mal by si si sám ohodnotiť...

Ale mne je to jedno.

Ja už nevládzem.

 

Sám.

Na konci.

Na začiatku.

Ja už na to nemám nervy.

 

Fotky a obrázky,

provokácie a klamstvá,

psycho-tlak

svetlo bez podstaty.

 

Žiadny zmysel

a žiadne riešenie

len narušenie

len zbytky.

 

Stratené v priestore,

bez pointy,

rýchlo

a...

 

Nedopovedané,

horšie ako iné-ý

už je to tu:

koniec

Prístupov 1732

Kvalita článku