úvod: Neviem či je to tak aj s vami, ale zatiaľ to funguje, tak to robím, filtrujem sa a rozprávam vám o veciach ktoré sú z môjho života, od reálnych udalostí a faktov, cez spomienky, sny, túžby, predstavy až po úplnu fantáziu. Je jasné, že vám to nepoviem na rovinu, ale predstavte si, že sta filmová postava, žijete si svoju rolu a beriete ju ako skutočnosť a reálny život. Čo by ste robili, keby ste zistili, že sa na vás pozerajú diváci v kine?
úvaha: Prečo sa nad tým vôbec zamýšľam? Veď som iba videl film s humorom na pointe toho, že chlapík vnímal viac ako všetci ostatný a bol mi v mnohom strašne podobný. Až na to, že sám sebe neklamal. Bol sám k sebe čestný a mal jednoduché pravidlo, ak sa dá, byť šťastný.
ako na to: Ak čakáte návod, tak to si prečítajte niečo iné od trafeného pozitivistu, alebo optimistického sangvinika.
1.: Byť čestný, ale zas nie prehnane. = „Ahoj, milujem ťa, ako sa voláš?“ = Kopanec do gulí.
2.: Svet je strašné miesto vďaka ľuďom, nepotrebujem aby mi neskôr niekto ''ďakoval''.
3.: Každý by mal mať rovnakú šancu. To, že to iný nedodržujú nezmením tým, že ich pošlem... TAM.
4.: Jediné podstatné je piate pravidlo.
5.: Pravidlá sú pre blbcov.
Sen? Nie, nečlenený text.: Sedeli sme v bare a pili pivo. Super sa bavili. Obaja sami a pritom jeden s druhým. Vošla dnu bývalá a nejak sme sa dali do reči. Nebolo to príjemné a zostal som smutný. Odišla a zostal som pozerať do zeme. Bola to z časti aj moja vina, že už nebola tou ktorú som miloval. Prišla druhá, bola blízko a rozprávali sme sa. Stále som sa necítil dobre, ale kameň opadával. Dotkli sme sa. Dve nedokonalé bytosti, pričom ona mala navrch. Najprv nosmi a potom perami, rukami, telami. Pivo sa rozlialo. A nastala jar. Výlet. Spolu, veľmi romanticky po múzeu. Cez leto sme ležali na tráve, jeden druhému pri nohách. Na jeseň začalo mrznúť a všetko bolo šedé. Šmykla sa na schodoch a rozbila si hlavu. Krv farbou pripomínala čaj a správaním sirup. Vlnená čiapka, vlasy aj šál sa mi lepili na ruky. V šoku som nedokázal zavolať záchranku.
ponaučenie: Šťastie nieje večné a končí sa nešťastím. Inak by sme nepoznali hodnotu a šťastie.
zmätenie: Neviem čo robiť. Ale nechcem ani pomoc, to vždy dopadne zle.
pointa: Miesto čítania pseudovýlevov radšej čítajte poriadnu literatúru.
PRIHLÁS SA